Pravdou je, že sa nechcem porovnávať so starším pánom brázdiacim krajinu na koni so svojim verným koňom, no ak by som sa mala prirovnávať k nejakej postave pravdepodobne by to bol Don Quijote. Premýšľala som nad tým dlhšie. Moja chyba je, že priveľa premýšľam :))
Napadlo ma to vlastne ked som ležala na posteli,hľadela na strop a premýšľala som nad tým ako neužitočne som sa v tom momente cítila. O tomto raz budem musieť pravdepodobne napísať článok, no som zvláštny typ človeka, ktorý sa cíti užitočne len keď robí dvesto vecí naraz a nevie kde mu hlava stojí. Možno je to chorobný stav, no vtedy sa cítim dobre, užitočne a potrebne...A áno, je to skvelý zaberák na nervy a je celkom možné, že budem z tích, ktorí majú prvý infarkt v 40 - tke.
Tak skrátka vtedy som nerobila absolútne nič (pár dni dozadu - sú prázdniny a po sviatkoch, to bude aj tým). A zrazu nebolo nič čo by sa dalo vybavovať, zhánať....Nebolo za čo bojovať. A ja som z toho bola v konečnom dôsledku hrozne zúfalá. Zrazu som savôbec necítila potrebne, skrátka nič...A vtedy ma napadlo či nie som ako ten Don Quijote bojujúci s veternými mlynmy. Možno si vždy len nejaký umelo vytvorím, aby som vlastne mala za čo bojovať. A chcela som, ako hrozne som len chcela...
A bola tu láska. Jeden chalan, ktorého osm spoznala na dovolenke. Naozaj skvelý chlapec a netvrdím, že to bola láska ako hrom, no dokázala by som sa za ňu pobiť. Každá láska je hodná obrany a boja. Chyba bola len v otm, že mi nikto nedal signal. Stačilo, aby povedal slovo, dal mi náznak, že to neodsúdi, no on nič také nepovedal a ja som bola pripravená pobiť sa aj s celým svetom. Toto asi podrobnejšie rozoberiem v inej téme, lebo je to niečo čo mi stále vrtá hlavou,aj ked by nemalo....
A okrem veterných mlynov na Donovi Quijotovi milujem to, že bojoval za právo a spravodlivosť - idealista a romantik. To je na ňom snád to najúžasnejšie...A niekto by mi musel vidieť do hlavy, aby vedel aký hrozný idealista som ja. No je mi to viac na škodu ako k dobru...A preto to možno aj trochu skrývam. Za masku praktickej (čo ja vôbec nie som), spoľahlivej a neústupčivej osoby, a tú si skladám až ked som sama. Vtedy si môžem priznať svoje slabosti a netváriť sa ako majster sveta...
Niekedy by som chcela byť Donom Quijotom a žiť v sladkosti skreslenej reality a bojovať za právo, trestať neprávo a viesť hrdinský život. Aj keby mal byť len v moje hlave
(Ak tu po tomto niekto nechá komentár nech sa pridám k armáde tak ma asi picne.... :)))
Komentáre